Input:

Licenčné poplatky z pohľadu zákona o dani z príjmov v roku 2019

30.10.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.20.1.2 Licenčné poplatky z pohľadu zákona o dani z príjmov v roku 2019

Ing. Juraj Válek, PhD.

Pod licenčné poplatky zaraďujeme najmä úhrady za poskytnutie práva na použitie (resp. za použitie) počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how). Poskytovateľ licencie, tzn. jej vlastník dočasne poskytuje tieto práva nadobúdateľovi licencie.

Licenčné poplatky sú definované podľa modelovej zmluvy OECD ako peňažné a iné plnenia, ktoré sa poskytujú za použitie alebo za právo na použitie autorských práv, literárnych, umeleckých alebo vedeckých diel, vrátane kinematografických filmov a akýchkoľvek patentov, obchodných značiek, typov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov alebo postupov a informácií týkajúcich sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých záležitostí. Použitím diela sa chápe najmä spracovanie diela, spojenie diela s iným dielom, zaradenie diela do databázy (databázou sa chápe najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo alebo výstava), tiež vyhotovenie rozmnoženiny diela alebo verejné rozširovanie originálu diela, alebo rozmnoženiny diela prevodom vlastníckeho práva, vypožičaním, nájmom, ako aj uvedenie diela na verejnosti verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela, verejným vykonaním diela, alebo verejným prenosom diela.

V slovenskej legislatíve sú priemyselné práva chránené zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach, úžitkové vzory, ochranné známky. Ich vznik sa viaže na zápis do registra na Úrade priemyselného vlastníctva, či už na území Slovenskej republiky, alebo v zahraničí a sú chránené zákonmi na ochranu priemyselného vlastníctva, napríklad patenty, vynálezy, zlepšovacie návrhy a priemyselné vzory. Autorské práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam a práva príbuzné autorským právam sú bližšie špecifikované podľa zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon. Ako napríklad autorské diela ako sú literárne, vedecké, umelecké, zvukové záznamy výkonných umelcov, programy – rozhlasové, televízne, audiovizuálne, filmové, ako aj softvéry – počítačové programy, a tiež databázy dát. Ostatné práva, ktoré sú príbuzné priemyselným právam, môžu, ale aj nemusia mať zabezpečenú ochranu osobitným právnym predpisom.

Podľa zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. sa nehmotný majetok odpíše v súlade s účtovnými predpismi, tzn. zákonom o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. najviac do výšky vstupnej ceny s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c predmetného zákona (v prípadoch ocenenia v reálnych hodnotách pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev). Zákon o účtovníctve nestanovuje pre tento majetok dobu odpisovania, a preto tento druh nehmotného majetku sa odpisuje počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. V prípade drobného nehmotného majetku sa daňovník môže rozhodnúť, či bude o takomto majetku účtovať ako o dlhodobom nehmotnom majetku alebo o prevádzkovej réžii, resp. službe, pričom príslušná účtovná jednotka svoje rozhodnutie upraví vo vnútornom predpise. Drobný nehmotný majetok má prevádzkovo – technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok, je obstaraný odplatne a samostatne, a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia alebo je vytvorený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru, ale vstupná cena je rovná alebo nižšia ako 2 400 €.

Z takýchto príjmov, vznikajúcich pri medzinárodných daňových vzťahoch, sa na území Slovenskej republiky daň vyberá zrážkou podľa zákona o dani z príjmov, pričom výška sadzby dane môže byť upravená príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ak ide o rezidenta zmluvného štátu.

V medzinárodných zmluvách je táto problematika upravená v článku „Licenčné poplatky“. Prebraným záväzným právnym aktom v našej legislatíve v zákone o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26. 06. 2003) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. ES L 168, 1. 5. 2004), smernice Rady 2004/76/ES z 29. apríla 2004 (Ú. v. ES L 157, 30. 4. 2004) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12. 2006). Pričom táto smernica nebráni uplatňovaniu domácich ustanovení alebo ustanovení založených na dohode potrebných na zabránenie podvodu alebo zneužívaniu. Termínom „licenčné poplatky” označuje výplaty akéhokoľvek druhu prijímané ako úplata za používanie práva na používanie akéhokoľvek autorského práva na literárne, umelecké alebo vedecké dielo, vrátane kinematografických filmov a softvéru akéhokoľvek patentu, obchodnej značky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo procesu, alebo za informácie týkajúce sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností. Výplaty za používanie práva na používanie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia sa považujú za licenčné poplatky.

Výplaty licenčných poplatkov vznikajúce v členskom štáte sú oslobodené od akýchkoľvek daní ukladaných na uvedené výplaty v uvedenom štáte, či už zrážkou zo základu alebo vyrubením za podmienky, že vlastník pôžitkov v podobe licenčných poplatkov je spoločnosť ďalšieho členského štátu alebo trvalý podnik spoločnosti niektorého členského štátu. Výplata vykonaná spoločnosťou alebo členským štátom, alebo trvalým podnikom sídliacim v ďalšom členskom štáte sa považuje za výplatu, ktorá vznikla v uvedenom členskom štáte, tzn. určenie podľa štátu pôvodu. Štát pôvodu nahrádza nadmerne odpočítanú a zaplatenú zrážku dane zo základu do jedného roka od náležitého podania žiadosti spolu s informáciami, ktoré je oprávnený požadovať. Ak daň odpočítaná a zaplatená zrážkou zo základu nebola vrátená v rámci uvedenej lehoty, prijímajúca spoločnosť alebo trvalý podnik má právo po uplynutí predmetného roka na úroky z dane, ktoré sa vyplácajú pri sadzbe, ktorá zodpovedá vnútroštátnej úrokovej sadzbe, ktorá sa uplatňuje na porovnateľné prípady na základe domáceho práva štátu pôvodu. Štát pôvodu nie je povinný zabezpečiť prospechy predmetnej smernice v prípade výplaty, ktoré sa považujú za rozdeľovanie ziskov alebo splácanie kapitálu na základe práva štátu pôvodu, výplaty z pohľadávok, ktoré zahrňujú právo na účasť na ziskoch dlžníka, výplaty z pohľadávok, ktoré oprávňujú veriteľa na výmenu svojho práva na úroky za právo účasti na ziskoch dlžníka, ako aj výplaty z pohľadávok, ktoré neobsahujú žiadne ustanovenie o splatení istiny alebo ktoré majú splatnosť 50 rokov odo dňa vydania.

Podľa zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how). Z uvedených príjmov sa na území Slovenskej republiky daň vyberá zrážkou podľa zákona o dani z príjmov. Výška sadzby dane môže byť modifikovaná príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ak ide o rezidenta zmluvného štátu. Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, môže využiť ustanovenie zákona o dani z príjmov a takto zaplatenú daň považovať za preddavok na daň. Pričom, ak platiteľ dane vypláca príjem za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) daňovníkovi nezmluvného štátu, uplatní výšku zrážkovej dane výlučne podľa zákona o dani z príjmov, tzn., že zrazí daň z takého príjmu vo výške 35 %.

Súčasťou základu dane daňovníka iba po zaplatení sú výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení zákonom stanovených povinností (ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z.) pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli. Medzi takéto povinnosti platiteľa dane zaraďujeme povinnosť zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Povinnosť odviesť sumy na zabezpečenie dane do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Preto predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe daňovníka je potrebné splnenie všetkých troch povinností daňovníka, v tom zdaňovacom období, v ktorom je splnená posledná z troch

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: